Oravčan túži dostať sa so slovenskou reprezentáciou na paralympijské hry.
Človek mieni, Pán Boh mení. Život mladého Zákamenčana sa zmenil v sekunde. I napriek nešťastnému osudu sa nevzdal a v súčasnosti reprezentuje Slovensko v parahokeji (v minulosti označovaný ako sledge hokej).
Nešťastný vlak
Miloš Večerek sa narodil ako zdravý chlapec a užíval si život. Jeden osudný moment mu však obrátil život naruby. V Námestove dokončil strednú odbornú školu. Po jej ukončení začal pracovať v Trenčíne. „Raz večer som sa vracal z práce na ubytovňu a pri prechádzaní cez koľajnice ma zasiahol vlak,“ začal svoje rozprávanie sympatický 22-ročný muž.
Žiaľ prekonal športom
Útechou pri týchto ťažkých časoch sa mu po čase stal parahokej, hokej na sánkach. „K tomu športu som sa dostal vďaka mojej mame a vďaka jednému známemu, ktorý v tom čase už parahokej hrával. Stretli sme sa u lekára a dohodli, že prídem na sústredenie slovenskej reprezentácie do Dolného Kubína.“
Parahokej je určený pre hendikepovaných ľudí najmä po úrazoch chrbtice či amputácií nôh. Klub pod hlavičkou MHK Dolný Kubín je jediným parahokejovým klubom v našej republike. Je to veľmi ťažký šport najmä pre ruky, pretože všetok pohyb hokejisti vykonávajú rukami a hornou časťou chrbta. Milošovi sa zo začiatku do tohto športu nechcelo, no postupne ho uchvátil. „Poviem na rovinu, že zo začiatku ma tento šport nezaujal. Po prvom sústredí prišlo druhé a spoločné tréningy. Postupne som začal spoznávať všetkých ľudí, ktorí sú v tomto športe zainteresovaní. Či to boli noví spoluhráči, tréneri, fyzioterapeuti. Vždy panuje v šatni dobrá náladu, pretože stále do éteru niekto vypustí nejakú hlášku, z ktorej sa potom smejeme. Všetci spolu vytvárame naozaj skvelú partiu, a to bol hlavný dôvod, prečo som zostal,“ povedal reprezentačný útočník.
Hráva v Česku
Na Slovensku je parahokej ešte v plienkach. Hráči dolnokubínskeho klubu absolvujú počas roka len pár turnajov. Rovnako tak i reprezentanti Slovenska, pretože u nás sa tomuto športu aktívne venuje 15 až 20 chalanov. V susednom Česku však existuje súťažná liga, ktorú hráva osem tímov. Kedysi tam hrával aj Dolný Kubín, no najmä z finančných dôvodov a náročnosti cestovania sa rozhodol odísť. Slovenskí hráči tak hrávajú v tímoch u našich západných susedov. Miloš hráva za Olomouc, ktorý si pochvaľuje. „Aj v Olomouci máme výbornú partiu, kde sa nikto nad nikoho nevyvyšuje a sme jeden tím. Česi sú predsa naši bratia.“
Napriek tomu, že sa parahokeju venuje len krátko, už dosiahol niekoľko úspechov. Najväčším je určite zisk bronzovej medaily na majstrovstvách sveta B-kategórie so slovenskou reprezentáciou v japonskom meste Tomakomai. Čo sa týka budúcnosti, Zákamenčan má jeden veľký nesplnený cieľ. „Najväčšou túžbou je pre mňa dostať sa so spoluhráčmi aspoň raz na paralympijské hry a ukázať tam celému svetu, že napriek tomu, aká sme malá krajina, vieme bojovať srdcom,“ dodal na záver.
Článok bol prevzatý z portálu: myorava.sme.sk
Odkaz na prevzatý článok: https://myorava.sme.sk/c/20888638/milos-prisiel-o-obe-nohy-zmysel-zivota-nasiel-v-sporte.html
